práve ste tu : doma Politika Zmrazenie poslaneckých platov narazilo na odpor prezidenta

Zmrazenie poslaneckých platov narazilo na odpor prezidenta

Napísať e-mail Vytlačiť PDF

BRATISLAVA 20. decembra (WEBNOVINY) - Zmrazenie platov ústavných činiteľov narazilo na prekážku.

Prezident Ivan Gašparovič parlamentu vrátil novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej sa platy poslancov, ministrov i prezidenta mali v roku 2012 zmraziť na úrovni roku 2011.

Gašparovičovi v novele prekáža ustanovenie, podľa ktorého má poslancom patriť plat odo dňa zvolenia za poslanca a tvrdí, že na plat by mal poslanec mať právo až odo dňa zloženia sľubu, ako je to v súčasnosti.

Prezident síce pripúšťa, že zákonodarcovia podľa zákona o poslancoch nadobúdajú práva a povinnosti zvolením, argumentuje ale znením zákona o rokovacom poriadku. Podľa toho sa poslanci ujímajú mandátu zložením sľubu. "Ak by poslanec odmietol zložiť sľub alebo zložil sľub s výhradou, malo by to podľa ústavy za následok stratu mandátu," odôvodňuje vrátenie zmrazenia platov. Parlamentu navrhuje, aby zákon opätovne schválil tak, aby mali členovia snemovne na plat nárok až od zloženia sľubu.


Predseda parlamentu zvolal schôdzu

Keďže zmrazenie platov malo byť účinné od začiatku roka, predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) zvolal pre vrátenie novely mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR. Konať sa bude v stredu 21. decembra, poslanci na nej okrem zmrazenia platov budú rozhodovať o novele zákona o sociálnych službách.

Podľa tejto novely sa všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb navrhuje poskytovať rovnakú výšku finančného príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Zastavenie rastu vlastných platov v nasledujúcom roku poslanci schválili 1. decembra. Chystané zmrazenie sa má okrem poslancov vzťahovať aj na členov vlády, prezidenta, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii. Naopak, výnimku pri zmrazovaní dostali sudcovia.

Hrušovský verí, že si poslanci potvrdia zmrazenie platov

Predseda parlamentu Pavol Hrušovský je presvedčený o tom, že poslanci v stredu potvrdia zmrazenie svojich platov a opäť schvália novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. "Predpokladám s takmer stopercentnou istotou, že poslanci schvália pri opätovnom prerokovaní tento zákon," povedal dnes novinárom. Hrušovský sa nazdáva, že snemovňa schváli aj pripomienku prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý novelu do parlamentu vrátil.

Hrušovský je pripravený prijať rozhodnutie väčšiny, ale upozorňuje, že súčasný stav vyvoláva problémy v aplikačnej praxi. Týka sa to najmä znovuzvolených poslancov, ktorí medzi dňom volieb a zložením sľubu nemajú nárok na odmenu.

"Keď sa skončil poslancovi mandát, do dňa zloženia sľubu Národná rada SR prestáva platiť za poslancov poistné odvody. Poslanec v tom čase medzi zvolením a zložením sľubu nedostával žiadnu odmenu ani náhradu, hoci už v tom čase sa mohol nejakým spôsobom na výkone poslaneckého mandátu podieľať," vysvetlil. Hrušovský upozornil, že napríklad imunitu získavajú poslanci už dňom zvolenia do národnej rady.

Hrušovský sa prikláňa k názoru, že problematika má rozličné interpretácie. "Aj zákon o voľbách hovorí, že poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na druhej strane však ústava hovorí o tom, že ak poslanec odmietne tento sľub zložiť národnej rade, tak nemôže sa ujať poslaneckého mandátu," vysvetlil. Prikláňa sa síce k názoru, že nárok na plat by mal mať poslanec odo dňa zvolenia, ale je pripravený akceptovať vôľu väčšiny.

Prezident nepodpísal novelu zákona o sociálnych službách

Prezident vrátil parlamentu aj novelu zákona o sociálnych službách, ktorá je podľa neho retroaktívna.

Poslanci Národnej rady SR sa tak zídu na mimoriadnej schôdzi v stredu 21. decembra, pričom okrem tohto zákona sa budú zaoberať aj ďalšou prezidentom vrátenou zákonnou normou, a to novelou zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej sa platy poslancov, ministrov i prezidenta mali v roku 2012 zmraziť na úrovni roku 2011.

Podľa schválenej novely zákona o sociálnych službách sa všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb má poskytovať rovnaká výška finančného príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.


Minimálna výška úhrady

Priamo zákonom sa pritom stanovuje minimálna výška úhrady za sociálne služby dlhodobej starostlivosti, a to v sume najmenej 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami v ich všeobecne záväzných nariadeniach. Navrhovaná zmena by sa mala podľa ministerstva práce v praxi premietnuť zvýšením príjmov samospráv.

S cieľom podporiť zotrvanie klienta v prirodzenom domácom prostredí a znížiť tlak na kapacity zariadení pre seniorov, sa tiež sprísňujú podmienky na prijatie klienta do takéhoto typu zariadenia zvýšením stupňa odkázanosti na vznik nároku na sociálnu službu.

"So zámerom zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov za sociálnu službu, a tým aj príjmy do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, sa navrhuje zohľadňovať nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom jeho nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch," objasňuje ministerstvo práce, z ktorého dielne návrh vyšiel.


Negatívny dopad na prijímateľov

Okrem toho, že novela je podľa prezidenta retroaktívna, vyčíta jej aj to, že po zaplatení všetkých úhrad môže klientovi domova sociálnych služieb ostať suma nižšia, ako je životné minimum. Hlava štátu sa tiež nazdáva, že novela bude mať negatívny dopad na prijímateľov sociálnych služieb a ich rodiny. Gašparovič tiež upozorňuje, že najmä obce s nižším počtom obyvateľov nebudú môcť uhrádzať zvýšené náklady na prevádzku svojich zariadení sociálnych služieb. To môže viesť k nedostupnosti sociálnej starostlivosti pre slabšie príjmové skupiny.

Novela má tiež oddialiť viacero povinností poskytovateľov sociálnych služieb, ako je plnenie personálnych štandardov a debarierizácia zariadení, čím sa podľa ministerstva vytvára priestor na použitie existujúcich finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách. Keďže návrh zákona je podľa rezortu práce reakciou na krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb, navrhované zmeny majú byť len na prechodné obdobie a nemožno ich považovať za systémové riešenie poskytovania a financovania sociálnych služieb.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Štatistika

 
Aktuálne máme 37 hosťov prítomný

Počasie

 

Najdete nás aj tu:

 

Slowo.sk na facebook.com

Slowo.sk na Twitter.com


0.020 s.