Ľubomír Feldek oslávi 75. narodeniny

Vytlačiť

BRATISLAVA 8. októbra (WEBNOVINY) - Slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista a prekladateľ Ľubomír Feldek oslávi v nedeľu 75. narodeniny. Držiteľ Ceny Ivana Krasku (1961) za debut Jediný slaný domov a Krištáľového krídla 2007 v kategórii Literatúra a publicistika nedávno vydal výber z jeho textov uverejňovaných v rôznych periodikách s názvom Keď vládzeš ísť, aj keď musíš nadísť.

Významný slovenský spisovateľ sa narodil v roku 1936 v Žiline. Pochádza z úradníckej rodiny a vzdelanie získaval v Žiline, kde v roku 1954 aj zmaturoval a po skončení strednej školy študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave kombináciu slovenský jazyk a literatúra. Už počas vysokoškolského štúdia pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, no prepustili ho, a tak od roku 1959 pracoval ako pomocný robotník v tlačiarni a v rokoch 1960 až 1961 ako redaktor závodného časopisu v Nižnej na Orave. Je jedným zo zakladateľov básnického zoskupenia známeho ako Trnavská skupina alebo Konkretisti. Spolu s Jánom Stachom, Jozefom Mihalkovičom, Jánom Šimonovičom a Jánom Ondrušom vniesli do schematickej slovenskej poézie 50. a 60. rokov zmyslovú konkrétnosť, metaforu a experiment.

V rokoch 1961 až 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní, potom až do roku 1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V novembri 1989 bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu a od novembra 1989 do mája 1990 pôsobil v jeho koordinačnom centre. Protestoval proti zatknutiu Václava Havla a podpísal manifest Niekoľko viet. Od mája do konca roka 1990 viedol týždenník Ahoj, Európa, vychádzajúci ako príloha denníka Verejnosť.

Prvé básne uverejňoval Ľubomír Feldek ešte počas štúdií na strednej škole v školskom časopise Mladý priekopník. Spisovateľ debutoval v roku 1961 zbierkou Jediný slaný domov. Tak čitatelia ako aj literárni kritici ju prijali s pozitívnym ohlasom. Predovšetkým jej druhá časť, rozsiahla básnická skladba Severné leto, zaujala literárnu kritiku a naplno odkryla výnimočný básnický talent mladého autora. Po debute nasledovali zbierky Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976) či Poznámky na epos (1980).

V prózach a básňach pre deti je dominantný predovšetkým princíp partnerského dialógu dospelého a dieťaťa. Spisovateľ nimi prišiel s novou podobou slovenskej literatúry pre deti. K takýmto dielam patria knihy Hra pre tvoje modré oči (1959), Zelené jelene (1968), Zlatúšik (1965, Modrá kniha rozprávok (1974) či Zelená kniha rozprávok (1983).

Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z modernej svetovej poézie (Alexander Blok, Vladimír Majakovskij alebo Guillaume Apollinaire) a klasických dramatických diel (Sofokles či William Shakespeare). Ďalej prekladal diela takých autorov ako sú Rabíndranáth Thákur, Karel Jaromír Erben, Ján Kollár, Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Alexander Sergejevič Puškin, Arthur Rimbaud, Vítězslav Nezval a ďalších.

Je autorom divadelných hier Metafora (1977), Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), Utekajte, slečna Nituš (1986), Umenie neodísť (1988), Skúška (1988), Smrť v ružovom (1995) a Teta-neteta (1995), napísal aj scenár k filmu Perinbaba (1985). Vyšli mu prózy Van Stiphout (1980), Svet je aj inde (v spolupráci s manželkou Oľgou, 1998) alebo eseje Z reči do reči (1977) či Homo scribens (1982).

V roku 1992 Ľubomír Feldek verejne poukázal na problematickú minulosť vtedajšieho ministra kultúry Dušana Slobodníka v súvislosti s režimom prvej Slovenskej republiky (Slobodník bol ako člen Hlinkovej mládeže krátko účastníkom tábora nemeckej tajnej služby v Sekuliach). Spor vyvrcholil uverejnením Feldekovej básne Dobrú noc, moja milá, ktorej verš "esesák sa objal s eštebákom“ narážal na minulosť Dušana Slobodníka a vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Slobodník Feldeka zažaloval za hanobenie cti, Mestský súd v Bratislave rozhodol vo Feldekov prospech. Slobodník sa odvolal a senát troch sudcov Najvyššieho súdu SR vo svojom výroku konštatoval, že báseň je "hrubým osočovaním a znevažovaním života, občianskej cti a osudu a neoprávneným zásahom do osobnosti Dušana Slobodníka“. Feldekovi nariadil zaplatiť odškodné vo výške 250-tisíc korún. Odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol rovnako, ale povinnosti zaplatiť odškodné Feldeka zbavil. Feldek a jeho advokát Ernest Valko zažalovali Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý im dal v roku 2001 za pravdu, čo Feldekovi prinieslo odškodné vo výške 500-tisíc korún.

Ľubomír Feldek je ženatý so spisovateľkou, novinárkou, scenáristkou, glosátorkou a dramaturgičkou Oľgou Feldekovou, s ktorou vychoval päť detí.

Zdroje: www.osobnosti.sk, www.gorila.sk, www.books.sk, www.litcentrum.sk a archív agentúry SITA.