Pred 560 rokmi sa narodil Leonardo da Vinci

Vytlačiť

BRATISLAVA 15. apríla (WEBNOVINY) - Taliansky renesančný maliar, architekt, hudobník, vynálezca, staviteľ a sochár Leonardo di ser Piero da Vinci sa narodil 15. apríla 1452 v toskánskom meste Vinci neďaleko Florencie.

Bol nemanželským synom miestnej sedliačky Cateriny a bohatého florentského notára menom Piero Fruosino di Antonio da Vinci. Ten však Leonarda uznal za vlastného a poskytol mu všeobecné vzdelanie. Do roku 1466 navštevoval školu vo Vinci, potom sa s otcom presťahoval do Florencie.

V tom istom roku nastúpil ako žiak do dielne maliara Andreu del Verrocchia, kde okrem neho študovali napríklad aj Perugino a Botticelli. V roku 1472 ho prijali do cechu San Luca, Leonardo však aj naďalej zostal pôsobiť vo Verrocchiovej dielni.

O štyri roky neskôr ho spolu s ďalšími troma mužmi obvinili z homosexuálneho styku s prostitútom Jacopom Saltarellim. Za tento čin im hrozil trest smrti, nakoniec však vyviazli iba s ľahším telesným trestom. V roku 1478 opustil Verrochiovu dielňu a začal pôsobiť ako samostatný umelec.

V roku 1482 odišiel na pozvanie vojvodu Ludovica Sforzu do Milána, kde si založil vlastnú dielňu s učňami. Rozvíjal sa tam najmä v oblasti sochárstva. Niekoľko rokov pracoval na projekte monumentálnej sochy koňa z bronzu s názvom Gran Cavallo, ktorá mala stáť v Miláne. Dokončiť ho však nestihol, pretože krajina vstúpila do vojny s Francúzskom. Na sochu mal pripravených sedemdesiat ton bronzu, no tie napokon použili na výrobu zbraní.

V Miláne však Leonardo začal aj so štúdiom aerodynamiky, fyziky, anatómie, meteorológie, astronómie a kozmografie. Zaujímal sa tiež o Pythagorovu matematiku, ktorú si osvojil a začal ju používať vo vlastnej práci.

Miláno opustil v roku 1499, keď do mesta vtrhli francúzske vojská. Spolu so svojím asistentom Salaiom a priateľom, matematikom Lucom Paciolim odišli najprv do Benátok a napokon sa vrátili do Florencie. Tam vstúpil do služieb syna pápeža Alexandra VI. - Cesara Borgiu. Stal sa jeho vojenským architektom a staviteľom. Do Milána sa vrátil v roku 1506.

O necelý rok neskôr sa stretol s mladým aristokratom, grófom Francescom Melzim, ktorý sa stal jeho žiakom, druhom a dedičom. V rokoch 1513 až 1516 žil v Ríme.

Keď v októbri 1515 obsadil Miláno francúzsky kráľ František I., Leonarda poverili vytvorením mechanického leva pre mierové rozhovory v Bologni medzi pápežom Leom X. a francúzskym kráľom. František I. ho pozval do Francúzska, kde Leonardo žil až do svojej smrti 2. mája 1519.

Podľa jeho poslednej vôle za jeho truhlou v deň pohrebu kráčalo šesťdesiat žobrákov. Pochovaný je v Kaplnke Saint-Hubert na zámku Amboise, kde prežil posledné roky svojho života.

Medzi najznámejšie da Vinciho diela patria Mona Lisa, Vitruviánsky muž a Posledná večera. Mona Lisa vznikla približne v rokoch 1503 až 1505 a zobrazuje pravdepodobne Lisu Gherardini, manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo. Ide o jedno z vôbec najznámejších umeleckých diel na svete.

Vitruviánsky muž je kresba z roku 1487 a je súčasťou štúdie Kánon proporcií o ideálnych mierach mužského tela. Posledná večera je freska namaľovaná na stene refektára Santa Maria delle Grazie v talianskom Miláne. Dielo vzniklo v rokoch 1495 a 1497 a má rozmery 8,8 krát 4,6 metra.

Da Vinci sa venoval aj architektúre a plánom na výstavbu katedrál. Žiadny z monumentov, ktoré navrhol, však nikdy nepostavili. Jedným z jeho najzaujímavejších projektov bol model ideálneho mesta, ktorý vytvoril pre Ludovica Sforzu.

Leonardo sa podieľal na prestavbe trhu Vigevano, pričom pravdepodobne spolupracoval s Ambrogiom da Cortisom a Bramantom. Jeho projekt centrálnej veže Milánskej katedrály odmietli. Požiadali ho, aby vytvoril nový, ten ale nikdy nedokončil.

Da Vinci je autorom kresby visutého mosta s jediným segmentom. Nikdy ho nevybudovali, ale podľa jeho predlohy postavili v roku 2001 menší most v Nórsku. Vytvoril množstvo pôsobivých konštrukčných štúdií, pričom všetky z nich poznačilo jeho estetické cítenie.

Fascinoval ho tiež fenomén lietania. Vytvoril štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov. Patrí medzi ne helikoptéra poháňaná štyrmi ľuďmi, ľahké rogalo, načrtol lietací stroj s chvostovým kormidlom. Analyzoval aj činnosť padáka, ale nápad rozpracoval iba na teoretickej úrovni.

Ďalšie vynálezy zahŕňajú ponorku, zariadenie s ozubenými kolieskami, ktoré môže byť považované za prvú mechanickú kalkulačku, a auto poháňané pružinovým mechanizmom. Počas svojho pobytu vo Vatikáne naplánoval priemyselné využitie slnečnej energie pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody.

Okrem týchto vynálezov vynašiel skafander, vo svojich štúdiách ho do detailov rozpracoval, aj keď v tej dobe pozostával len zo zvona na hlavu a plávacích plutiev. Až neskôr domyslel kožený odev určený na pobyt pod vodou.

Tiež skonštruoval vŕtačku, ktorá pozostávala z hlavice, kolieskového mechanizmu a kľuky, pomocou ktorej sa otáčala. Vo svojich úvahách sa zaoberal aj konštrukciou vojenskej techniky - guľometov, obrneného tanku poháňanom ľudskou silou alebo koňmi a uvažoval aj o klastrovej bombe. Skonštruoval stroj podobný bojovému delu, vylepšil baranidlo, kušu a vytvoril rôzne druhy projektilov.







Informácie pochádzajú z webstránok www.mos.org, en.wikipedia.org a archívu agentúry SITA.