Americké úrady zablokovali Megaupload

Vytlačiť

BRATISLAVA 20. januára (WEBNOVINY) - Americké úrady vo štvrtok zastavili prevádzku jedného z najväčších serverov na zdieľanie súborov megaupload.com.

Zároveň obvinili majiteľa z porušovania zákonov o ochrane duševného vlastníctva.

Server údajne zdieľaním filmov, hudby a iných dátových súborov porušoval duševné vlastníctvo a spôsobil škodu za pol miliardy dolárov.

Podľa denníka New York Times mal megaupload.com dosiahnuť ročný zisk 175 miliónov amerických dolárov (viac ako 135 miliónov eur).

Zakladateľ stránky stránky Kim Dotcom, známy aj ako Kim Schmitz, bol podľa agentúry Reuters zatknutý na Novom Zélande. Okrem neho polícia na žiadosť amerických úradov zadržala aj ďalšie tri osoby. Pri raziách v 20 krajinách polícia zatkla sedem osôb a zhabala majetok za približne 50 miliónov dolárov.

Medzi zamknutými má byť aj Slovák Július Bencko. Informovala o tom americká televízia abc News na svojej webovej stránke abcnews.go.com. Následne boli všetci zadržaní obvinení z vydierania, porušovania autorských práv, prania špinavých peňazí a ďalších trestných činov. Obžaloba vo Virgínii hovorí dokonca o "Megasprisahaní".

Federálny súd vo Virgínii zároveň prikázal prevziať 18 domén, ktoré hongkongská firma prevádzkovala.

Hodinu po zverejnení informácií o zatknutí zakladateľa stránky megaupload.com a zastavení jej činnosti, zaútočili hackeri na webovú stránku amerického ministerstva spravodlivosti justice.gov. Cieľom útoku známej hackerskej skupiny Anonymous sa stala i stránka vydavateľstva Universal Music a stránky amerického združenia pre ochranu autorských práv RIAA.org.

Stránka sa mohla pochváliť 150 miliónmi registrovaných užívateľov a denne ju navštívilo takmer 50 miliónov návštevníkov. Razia prišla iba deň po tom, ako Wikipedia a ďalšie známe webové stránky protestovali proti návrhom zákona proti internetovému pirátstvu, o ktorých bude rokovať americký Kongres. Verziou protipirátskeho zákona Stop Online Piracy Act (SOPA) sa momentálne zaoberá Poslanecká snemovňa, Senát rieši inú verziu pod názvom Protect IP.

Zakladatelia Wikipedie, Googlu, Twitteru, Yahoo a ďalších internetových domén sa postavili proti obom návrhom. V otvorenom liste spoločne vyhlásili, že v prípade schválenia jednej z verzií by americká vláda "mohla cenzurovať internet podobne ako Čína, Irán či Malajzia".