práve ste tu : Veda a technika Príroda Slovenskí vedci skúmali horskú flóru, uspeli aj v zahraničí

Slovenskí vedci skúmali horskú flóru, uspeli aj v zahraničí

Napísať e-mail Vytlačiť PDF

BRATISLAVA 20. apríla (WEBNOVINY) - Dvojica slovenských vedcov opäť zaznamenala významný úspech v zahraničí.

Svetoznáme periodikum Science Magazine v piatok zverejnilo štúdiu, na ktorej sa aktívne podieľali aj vedci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Robert Kanka a Jozef Kollár.

Science Magazine uverejňuje len významné vedecké objavy a štúdie.

Ako agentúru SITA informovala Beáta Skyvová z PR Clinic, s.r.o., Science Magazine zverejnil štúdiu s názvom Urýchlenie klimatických zmien vyvíja silný tlak na európsku horskú flóru.

Práca ukazuje, že horské rastliny sa v rámci kontinentu posúvajú do vyšších nadmorských výšok. To má často za následok vyšší počet druhov na najvyšších miestach horských vrcholov, pretože kolonizátori z nižších nadmorských výšok začínajú tieto vrcholy osídľovať.


Unikátna flóra pohorí je v ohrození

Štúdia tiež ukazuje, že tento pohyb druhov smerom nahor môže viesť k redukcii druhovej bohatosti. Článok je založený na detailnom výskume 66 horských vrcholov rozmiestnených medzi severom Európy a juhom Stredozemného mora.

Medzinárodná výskumná skupina vedená Rakúskou akadémiou vied a Viedenskou univerzitou mapovala všetky druhy rastlín na každej výskumnej ploche v rokoch 2001 a 2008 použitím rovnakých štandardizovaných postupov.

Zvyšovanie počtu druhov zaznamenali vedci len na vrcholoch severnej a centrálnej Európy. Počty druhov stagnovali alebo klesali na takmer všetkých plochách v mediteránnom regióne.

"Naše výsledky ukazujú, že pokles na mediteránnych plochách je znepokojujúci, pretože sú to pohoria s veľmi unikátnou flórou a veľkým podielom druhov vyskytujúcich sa len tam a nikde inde na svete," uviedol hlavný autor štúdie Harald Pauli.

Na vrcholoch ďalej na sever Európy prosperuje viac druhov rastlín. To by sa mohlo javiť, že tieto oblasti sú bezpečnejšie pre alpínske rastliny.

"Obávam sa, že toto nie je nevyhnutne ten prípad, pretože novovyskytujúce sa druhy sú prevažne viac rozšírené ako druhy z nižších výšok a predstavujú zvýšenie kompetičného tlaku na vzácnejšie chlad obľubujúce alpínske rastliny," ozrejmil Michael Gottfried z koordinačného tímu GLORIA.


Na nižších vrcholoch hôr sú straty väčšie

Najvyššie hroty mediteránnych pohorí sú v prevažnej miere malé fliačky chladnomilných biotopov, rozšírené ako ostrovčeky nad morom teplých nížin. Nížinné územia a pohoria sú vystavené pôsobeniu charakteristickej suchej sezóny v lete.

Vo vyšších nadmorských výškach padajú zrážky hlavne vo forme snehu počas zimy a jari, a topenie snehu je kľúčové pre zásobu vody horských rastlín počas veľmi suchej vegetačnej sezóny.

"Pozorované druhové straty boli viac zreteľné na nižších vrcholoch, kde sú rastliny sužované skôr nedostatkom vody ako na zasnežených vysokých štítoch," dodáva Harald Pauli.

Otepľovanie klímy a pokles zrážok v mediteránnej oblasti počas posledných dekád sedí dobre na modely zmenšujúcich sa výskytov druhov. Navyše, väčšina mediteránneho regiónu bude v nadchádzajúcich dekádach suchšia.

Vplyvy klimatických zmien, či prostredníctvom otepľovania alebo kombinované s narastajúcim stresom zo sucha, ohrozujú alpínske druhy nielen na kontinente, ale aj na svetovej úrovni.

"Viacero horských rastlín nemôže odolávať alebo si nájsť chladnejšie náhradné biotopy v drsnom horskom teréne. Pokračujúci monitoring druhov bude veľmi dôležitý pre sledovanie nadchádzajúcich ekologických vplyvov na diverzitu alpínskeho rastlinného života," uzavrel predseda siete GLORIA Georg Grabherr.

Cieľom výskumnej siete GLORIA je založiť a udržiavať monitorovaciu sieť výskumných plôch pre dlhodobé sledovanie rastlinných druhov osídľujúcich vysokohorské ekosystémy.

Začala sa v Európe pred 12 rokmi, keď boli založené prvé monitorovacie plochy využitím štandardizovaného dizajnu.

Doteraz bol monitorovací program GLORIA aplikovaný viac ako 100 výskumnými tímami vo viac ako 100 horských regiónoch na šiestich kontinentoch. Výskumníci sa vracajú na výskumné miesta každých päť až desať rokov.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Štatistika

 
Aktuálne máme 68 hosťov prítomný

Počasie

 

Najdete nás aj tu:

 

Slowo.sk na facebook.com

Slowo.sk na Twitter.com


0.016 s.